8 mesiacov v medzipriestore “ničoho”

Ak ste sledovali môj projekt Dúhová Mama a kráčate so mnou v online priestore už nejaký čas, možno ste zachytili, že som si po poslednom kongrese dopriala stiahnutie do seba, aby som zistila, kam sa chcem vo svojej tvorbe a sprevádzaní žien na niekoľkoročnej ceste v ústrety dieťatku posunúť.

Je to podobne ako s dlhou cestou v ústrety materstvu, keď už ani nevieme, či po nej kráčame ešte zo zotrvačnosti, lebo si nevieme predstaviť pre seba iný príbeh alebo nás pustenie snaženia sa neskutočne desí kvôli výčitkám “ale mala by som ešte toto …” a máme strach to uzavrieť, či zmeniť výhybku na križovatke, pred ktorou sme sa ocitli.

Po tých mesiacoch odstupu mi dochádza aké je zastavenie liečivé a že po veľkých výkonoch (a výdaji energie) je nutné dať si pauzu. Dobiť baterky. Zazdrojovať sa. Dať seba na prvé miesto.

Znie to síce idylicky, ako z manuálu na sebalásku :), ale nebola to len oddychovka.

Ale aj dennodenná práca s vlastnými tieňmi, rozpad ďalších ilúzií o tom, ako by budovanie komunity žien na jednej vlne mohlo vyzerať a dávalo to zmysel v prvom rade mne, aby som si nezavarila na ďalšie vyčerpanie. Paradoxne z toho, čo ma napĺňa.

Úryvkom z môjho posledného článku (ešte na blogu duhovamama.sk v Dec´22) tak štartujem toto nové dobrodružné tvorenie:

“Možno aj vy revalidujete posledné dni tohto roka alebo ešte len plánujete dopriať si chvíľku zastavenia a obzretia späť, čo všetko sa na vašej ceste v ústrety dieťatku udialo. Ja som si to dovolila nielen posledné týždne, ale aj mesiace. A silným prechodovým rituálom, ktorý ma v tomto procese ešte viac podporil a odštartoval konce aj nové začiatky bol práve nedávny kongres Plodná neplodnosť.

Poňala som ho inak, štýlom "menej je viac" a aj vaše spätné väzby sú toho dôkazom, že to bola správna voľba. Samozrejme, že vnútornému kritikovi, ktorý spochybňoval celý tento koncept, priniesť v 2. ročníku (in)fertility kongresu "len" autentické príbehy, som sa nevyhla, ale bolo to fascinujúce randenie. Ako so všetkými emóciami, ktoré prináša neistota, keď nevieme ako to dopadne, ale význam cesty samotnej sa odkryje kráčaním vpred.

Žienky, ktoré ste na ceste v ústrety dieťatku už niekoľko rokov, mi možno dáte za pravdu, že skúšať stále nové a nové veci jednoducho dosiahne svoj LIMIT. A už nemáme kapacitu prijať NIČ nové. Už sa do toho pohára "Ešte toto a tamto" nič nezmestí a je potrebné ho vyprázdniť.

Ako?

Možno čakáte to povestné "pustenie", aby sa vytvorilo miesto pre nové. Áno, je to pravda. Niečo nové len ťažko príde, keď tomu nevytvoríme priestor. Energeticky, či fyzicky. Ale za posledné 2 roky som objavila ešte jeden dôležitý aspekt a to potrebu integrácie, ktorú neošálime.

A keď si myslím, že mi postačí 1 deň, či jeden týždeň, či jeden mesiac, mala by som to vynásobiť minimálne desiatimi, aby to naozaj dosadlo a nebolo to vyhodená energia von oknom. Keď milujete vzdelávanie, osobný rozvoj a skúšanie nových vecí mimo komfortnú zónu ... jeden moment je veľmi dôležitý, aby nám z tej sebamotivácie a pozitívneho myslenia nepreplo :)

A to je INTEGRÁCIA. ZASTAVENIE. Nielen spomalenie na pár dní, ale za-sta-ve-nie.

A tak ma aj tento kongres zasa o sebe niečo nové naučil. Lebo vždy je to tak, že keď robíme niečo pre druhých, robíme to aj pre seba. Vystupovanie zo zóny komfortu, tam sa vraj dejú zázraky. Posledné 2 roky ma tak nadchlo zdieľanie netradičných uhlov pohľadu ako žiť plodne aj neplodnosť, že na zastavenie nebol čas. Teda bol, samozrejme. Ale nedopriala som si ho :) Sprevádzala som v rôznych online programoch desiatky žien a držala im bezpečný priestor na zastavenie. Na uctenie svojho príbehu so všetkým, čo k tomu patrí a o čom sa v našej spoločnosti ešte stále málo hovorí.

A tam niekde som vyslala zámer, že už nastal čas aj pre mňa sa zastaviť. A dovoliť si integrovať ten šialený kolotoč investovania (všetkého voľného času aj niekoľkých tisíc eur) do sebarozvoja, z ktorého vznikali nové a nové nápady na tvorbu obsahu ako žiť plodne aj neplodnosť.

Bolo to mega vzrušujúce dobrodružstvo, plné endorfínov, adrenalínu, nových priateľstiev, zvládnutých výziev a posunu na next level, ale bolo to aj šialene vyčerpávajúce. A tak som si položila jednoduchú otázku, s ktorou sa delím aj so žienkami vo svojich programoch a to je: Stojí mi to ešte za to?

Ak ste sa dočítali až sem a čakáte pointu, asi vás sklamem. Nemá to pointu a len som chcela v tomto "denníku dúhovej mamy" autenticky pozdieľať svoj aktuálny príbeh, tak ako sa delíte so svojimi príbehmi aj vy so mnou, že si dávam vo svojej tvorbe PAUZU.
Pandorinku skrinku s názvom Cesta k materstvu som tento rok otvárala minimálne, pretože otázku Kto bez dieťatka som? si kladiem pravidelne. A s jej odpoveďami som už (konečne) spokojná :)

Celý rok 2022 ma však oveľa viac volalo preskúmanie otázky Kto bez projektu Dúhová Mama vlastne som? ...”

Keď som pred 8 mesiacmi písala tento "goodbye" článok, netušila som ako dlho potrvá moje zastavenie. A či sa mi vôbec bude chcieť vrátiť do online priestoru. A tak som púšťala, čo sa dalo.

• Zrušila som web/blog duhovamama.sk
• Zrušila som svoju svoju fcb skupinu Alchýmia počatia
• Zrušila som svoju admin rolu v inej fcb skupine, v ktorej som sa už necítila dobre
• A pripomenula som si svoje nepálske “fotožurnalistické” zápisky, keď som bola na podobnej križovatke “Kam sa chcem ďalej uberať”

Počas tejto novoročnej čistky, ktorá sa trošičku pretiahla, som si užila aj výživné prepojenie so ženami na jednej vlne. Keď je kotol energie prázdny, treba ho proste doplniť.

• Dopriala som si ďalšiu “Cerradu” a.k.a. prechodový rituál na uzavretie starého
• Bola som hosťom v krásnom podcaste “O tehotnění”
• Prednášala som v korporáte na tému “Infertility hidden struggles” a dostala som aj možnosť odpovedať na zaujímavé otázky od mužov, ktorí sa nezľakli babského kolektívu
• Zúčastnila som sa certifikácie “Mental health first aider” a užila si intenzívny tréning, ktorý ma inšpiroval k ešte hlbšej osvete v téme mentálneho zdravia ženy na ceste ne-plodnosti

A ako čerešničku na torte som si nedávno vychutnala tanečnú medicínu “Tanec duše ženy”, kde som si okrem svalovice po 6 hodinovej tanečnej párty, odblokovala aj prístup k novej vrstve toho, ako môžem byť nositeľkou zmeny v nemainstreamovom prístupe k zrodeniu nového života a inšpirovať k tomu aj ďalšie ženy.

Pretože aj keď to znie drsne … AJ NEPLODNOSŤ JE DAR.

Nielen pre nás, ale aj pre dušičky, ktoré pozývame do svojho života. Možno týmto darom neprídeme "na stopu" hneď, ale z príbehov od viacerých žien (vrátane toho môjho) som si už viackrát potvrdila, že tomu tak nakoniec je.

A aj o tom bude tento nový priestor.

Nielen ten blogový, ale aj ten online/offline, v ktorom sa môžu udiať REAL TALKY na témy:

• plodnosti & neplodnosti,
• straty dieťatka, ivf výziev, "baby detoxu",
• či akýchkoľvek križovatiek, ktoré nás stretnú na ceste v ústrety dieťatku a na ktoré sa nedá vopred pripraviť.

A keďže zmena je vraj jediná istota, poďme si spoločne tieto naše premeny - PREMENY ŽENY na ceste v ústrety dieťatku - zvedomiť, zintegrovať, vďaka nim sa navzájom inšpirovať a načerpať z nich silu na ďalší krok vpred.

*** Mirka ***

P.S.: Ak si zvedavá, čo sa chystá, sleduj moju FB/IG stránku, či by bola táto “ženská medicína” aj pre teba.