Putovanie Avalonom
Príchod do Glastonbury …
Svoj sen navštíviť Avalon - toto špecificky čarovné miesto, ktoré sa nedá popísať slovami a ani poriadne vysvetliť, či sa na neho dokonca nejako pripraviť, som si splnila po niekoľkých rokoch a asi nie náhodou to vyšlo na moje prelomové narodeniny. Prečo prelomové mi dochádza až s odstupom času, ale to si nechám do knihy o neplodnosti, ktorá mi krásne vzniká konečne pod rukami a "avalon magic" má v tom prsty tiež.
Keďže bez zápisnika a nejakej dobrej kartičky na sebareflexiu si neviem život predstaviť, hneď prvý deň som si na našom anglickom ženskom kruhu vytiahla kartu s odkazom SACRIFICE (Obeta).
Vnútorný kritik ani sekundu neváhal ujať sa slova a hneď zaprotestoval, čo je to za blbú kartu a či som už toho neobetovala dosť. S dodatkom, že som si tu prišla predsa užívať. A tak som sa radšej začítala do esencie tejto karty ešte hlbšie a tá znela: "Ktorý človek alebo aká vec je to, čo si myslíš, že bez toho nemôžeš žiť? Je čas obetovať to (pustiť to) a dovoliť, aby sa ľudia aj veci vyvíjali svojím vlastným tempom. Nelipni na starej forme. Je načase, aby si sa znova venovala svojej ceste ... "
Hovorím si super, už to neznie tak negatívne. A avalonská story sa samovoľne odštartovala.
Od svojej pútnickej cesty silovými miestami Anglicka som nečakala a ani nechcela nejaké zázraky, či aha-momenty a impulzy na nové začiatky. Práve naopak. Chcela som si dopriať oddych a príjemne strávený čas v komornom ženskom kruhu a nádhernej prírode.
Bol to výlet ZA ODMENU a uctenie si cesty, ktorú som nielen v ústrety dieťatku ušla. Poďakovanie samej sebe, že po turbulentnom období posledných 8 rokov zotrvávam čoraz dlhšie vo svojej rovnováhe, vo svojom strede a niekoľkoročnú cestu plodnej neplodnosti si užívam s gráciou. A konečne aj bez lipnutia na výsledku.
A keďže výživné zdrojovanie a zastavenie sa v medzipriestore "ničoho" pred akýmkoľvek novým dobrodružstvom je už moja povinná medicína, ktorú si ordinujem po skúsenostiach s fungovaním na energetický dlh, sa táto cesta zdala ako skvelý nápad.
Naivne som si myslela, že si tam vskutku oddýchnem a budem si len tak plynúť. Hmmm, ešteže som vopred nevedela, čo naozaj znamená vstúpiť do Avalonu :)
A tak niet divu, že som sa potrebovala uzemniť a vytiahla si práve kartu s otázkou: Čo alebo kto je to NAJcennejšie, čo by som bola ochotná obetovať a vzdať sa toho?
V momente mi napadla rovnováha a vnútorný pokoj, ktorých som sa za žiadnu cenu nechcela vzdať. Takže sa mi hneď na začiatku ukázalo, čo si pýta pozornosť. A tak "nevinná" karta to bola. Už v prvý deň som si zapísala niekoľko stránok a pozvala tak na rande viacerých sabotérikov. Moje spisovateľské a investigatívne črevo, čo je ešte za týmto a tamtým pocitom sa nezaprelo.
A keď som si spomenula na scénu z filmu Eat, Pray, Love, kde Ketut hovorí Liz: Sometimes to lose balance for love, is part of a living balanced life … som sa len pousmiala a povedala si, že bude dobre.
Prvý odkaz Avalonu sa zapísal hlboko a preliečilo sa jedno silné limitujúce (ale aj ochraňujúce) presvedčenie súvisiace so sebarealizáciou a slobodou na ceste k/po mimi. A to sme ešte ani nevstúpili na pôdu nevšednosťou pulzujúceho Glastonbury.
Ako to už býva, tam, kde máme očakávania, ako by to malo vyzerať, to často dopadne úplne inak. Nie lepšie, či horšie. Proste inak.
Ale tam, kde očakávania nemáme alebo sme si ich nestihli vytvoriť, tak vtedy to dopadne možno aj fenomenálne.
...pokračovanie čoskoro :)
*** Toto bude zrejme blogový článok zverejňovaný postupne, preto v najbližšom dieli Avalon magic románu :) sa dočítame aj o výstupe na ikonickú horu Tor, sklamaní v čarovnej záhrade Chalice Well, či o zaujímavých stretnutiach v blízkosti prameňa White spring.